Rybníčky ako Boží dar

Dňa 28. septembra 2013 sa v katastri obce Ptičie uskutočnila vysviacka slovenského dvojkríža a otvorenie oddychovej zóny Rybníčky. Slávnostný akt vysviacky realizoval duchovný otec Mgr. Jozef Hermanovský a kaplán Mgr, Jozef Kadlic. Podujatia sa zúčastnili poslanci VÚC Prešov MVDr. Ján Ferko a MUDr. Tibor Focko, prednosta Obvodného úradu v Humennom Ing. Ondrej Múdry, starosta obce Ptičie Marián Čorný, podnikatelia Ing. Stanislav Hudák, Ing. Marcel Behún, Jozef Antoni ml., Štefan Rada ml., Ing. Vladislav Džubák, Ľubomír Štenko, Miroslav Hrisenko, Ing. Viliam Porvazník ml., Ján Balaščík, Juraj Savari, Martin Veľas, Ján Čakloš a samozrejme členovia ptičanského urbariátu a obyvatelia obce Ptičie.

Záujem o podujatie bol veľký. Zvedavosť, čo to vlastne chlapi vytvorili, Ptičanov fascinovala. A keďže vyšlo aj počasie, nič nebránilo peknému zážitku. Niektorí si vyšli pešo a cestou nazbierali huby, niektorí autom a niektorých vyviezol agilný František Mastiľák na traktore. K dispozícii bolo aj terénne auto, ktorým Ing. Vlado Džubák na požiadanie zvážal a odvážal všetkých záujemcov.
Podujatie otvoril predseda urbariátu Ing. Gabriel Lancoš, ktorý v svojom príhovore privítal všetkých hostí, pripomenul históriu a realizáciu výstavby oddychovej zóny a poďakoval sa všetkým sponzorom a brigádnikom, ktorí na projekte odpracovali cez 1500 hodín. Po slávnostnej vysviacke zazneli v podaní speváckej skupiny Hačure a všetkých spevuchtivých účastníkov podujatia národnobuditeľské piesne Bože, čos ráčil a Hej Slováci a následne pokračovala voľná zábava v réžii najmä spevákov folklórneho súboru Chemlon Humenné – Hačurov.

O hladné žalúdky sa starali dve agilné kuchárske partie, jedna guľášová v zložení Ján Antoni, Ľudovít Džubák a Marián Bešák, druhá krkovičková – Ľubo Hirjak, Ján a Róbert Balaščíkoví. Mäso a patričné prílohy dodalo poľovnícke združenie, sponzori, starosta obce a kandidáti do VÚC za stranu SMER . Guľáš i vypekané špecialitky boli vynikajúce, k tomu bol podaný dobrý aperitív a burčák, gazdinky napiekli koláčiky, takže boli vytvorené všetky podmienky na patričnú dobrú zábavu.
Výstavba oddychovej zóny Rybníčky spočiatku obec rozdelila na dve skupiny- zástancov myšlienky i odporcov. Výsledný efekt však vedeniu urbariátu dáva plne za pravdu. Vďaka íniciatíve a obetavosti členov urbárskej spoločnosti vznikol priestor pre spoločenské posedenia a oddych Ptičanov všetkých vekových kategórii, oporný bod na turistické vychádzky, ako i úkrytový priestor v prípade zlého počasia pre lesných robotníkov, hubárov či turistov. A nakoniec tento projekt dal všetkých akciechtivých Ptičanov opäť dohromady.

Oddychová zóna dala veľa i mne. Hoci som sa spočiatku bránil, nakoniec ma Marián Bešák tiež dotiahol na brigádu a ako sa vraví, pri práci najlepšie spoznáš partnera a ja bývalý pristáš som konečne po dvadsiatich rokoch spoznal dušu Ptičanov. Pri práci s nimi sa mi vynorila z detstva zabudnutá spomienka na môjho nebohého deda. Raz v podvečer si naklepal kosu a vybral sa na pole. Zastavil ho strýko a vraví mu, že prečo ide kosiť, keď naša stodola je plná a k tomu máme ešte dva velikánske stohy sena. Že naše kone a kravy to ani nepožerú. A môj múdry svetaskúsený dedo mu odpovedal: “Synu môj, to seno tam pod Kyčurkami je Boží dar! Keď to nepojedia naše kravy, pojedia to cudzie. Ale my, Božie dietky, sme povinní tento Boží dar zužitkovať!“

Akosi sme zabudli na Boží dar, ktorí nám zanechali naši otcovia a dedovia. Na ich múdrosť, húževnatosť, pracovitosť, lásku k rodine, k poľu, lesom. Zo sekerkou vytínali lesy, pastviny, čistili studničky, v lesoch vysádzali a štepili ovocné stromy, v pote tváre s dobytkom, kosou, vidlami a motykou obrábali polia, dorábali chlieb náš každodenný. A teraz v dobe modernej techniky nám polia zarástli, pastviny osireli, fabriky zavreli. Zhlúpli sme európskou fascináciou, opičením sa na európsky spôsob a čakaním na Eurofondy. Je načase sa vrátiť ku koreňom, k odkazu našich predkov, k Božiemu daru, ktorí nám zanechali. A to všetko mi ptičanskí urbariátnici pripomenuli. Symbolicky pri slovenskom dvojkríži je na drevenej tabuli vyrytá modlitba sv Cyrila a Metoda za vlasť: „Na kráľovstvo naše Hospodine milostivo prihliadni, nedaj naše cudzím a nevydaj nás do zajatia národom pohanským!“ Určite aktuálna i dnes v európskom kontexte.

Symbolicky na strome pri dvojkríži visela slovenská zástava, zapožičaná od folklóristov, ktorá prezentovala slovenskú štátnosť a pod ktorou Folklórny súbor Chemlon Humenné účinkoval na viac ako 100 medzinárodných festivaloch v Európe, Turecku, Egypte i USA, prezentoval silu slovenskej kultúry, talent a schopnosti našich ľudí a svojim umením privádzal do varu zahraničné publikum.
Cestou na huby som v minulosti musel preskakovať ostnaté ploty, predierať sa spustnutými pastviskami. Symbolicky pán Rada spravil nádherné drevené dubové vráta, ktoré boli osadené pri vstupe do lesa. Dúfam, že tieto vráta otvoria nové obzory nie len Ptičanom a projekt Rybníčky nebude koncom, ale začiatkom novej etapy nášho pozitívneho vzťahu k Božiemu daru, k našim rodinám, k nášmu regiónu, k našej vlasti.
A v tom nám PánBoh pomáhaj!